Kultúrne pamiatky

Archeologický park Kláštorisko

Táto časť obce píše najstaršie dejiny Ľupče, hoci písomnosti o jeho existencii sú minimálne. Históriu ale odhaľuje sám kameň. Vykopávky stredovekého kláštora sa nachádzajú hneď pri vjazde do obce starou cestou z Banskej Bystrice. Priaznivý vplyv na vznik a formovanie stredovekého kláštora mala poloha na dôležitej stredovekej ceste Via Magna. Vo vzťahu k nej sa spomínajú na tú dobu významné lokality ako Crupina, Zvolen a Lupča. Kláštor bol v tom období kultúrnym, duchovným, ale aj komunikačným centrom v tejto oblasti. Podľa výsledkov doterajších vykopávok išlo o rozsiahly komplex kláštorných budov, ktorých najstaršia časť – kostol sa datuje do prvej polovice 13. storočia. V tomto období bol kláštor využívaný rehoľou františkánov, keďže v najstaršej dochovanej listine z roku 1263 sa spomína gvardian tohoto kláštora -frater Antonius Gardianus de Lipha. Obdobie začiatkom 14. storočia sa spája s osobou magistra Donča – župana zo Zvolena, ktorému pápež Ján XXII 24. novembra 1323 v liste vyhovuje jeho žiadosti byť pochovaný v cintoríne Kostola Blaženej Márie. Na prelome 14. a 15. storočia kláštor poznačil požiar a tak v prvej polovici 15. storočia dochádza k prestavbám a rozširovaniu areálu kláštora, kedy bol obnovený kostol a pristavaná mohutná veža, ktorá svojimi základmi porušila starší cintorín v okolí kláštora. Kláštor bol počas svojho trvania viackrát prestavovaný a plnil viacero funkcií. V 16. a 17. storočí v ňom bolo umiestnené evanjelické lýceum, ktoré koncom 17. storočia zaniklo a kláštorné budovy boli postupne rozobraté na stavebný materiál, použitý na výstavbu blízkej papierne a okolitých domov.

Evanjelický kostol augsburského vyznania

Na výstavbu súčasného evanjelického kostola sa zbierali tunajší cirkevníci v podobe milodarov niekoľko rokov. Začiatkom roka 1866 konvent rozhodol, že sa chrám postaví v byzantskom štýle podľa návrhu murárskeho majstra zo Štiavnice Andreja Gretsányho. Uhoľný kameň veže a kostola sa kládol o rok neskôr v lete a stavbou bol poverený Samuel Huszágh. Do vytesaného kameňa v ten deň uložili sklenenú nádobu s rôznymi striebornými a medenými mincami. Radosť a nadšenie cirkevníkov však zatienili v ťažkých rokoch poznačených neúrodou, veľké živelné pohromy. Dva obrovské požiare a strašná povodeň, ktorá sa privalila od Priechoda, otriasli ľuďmi aj ich majetkom. No milodary sa začali zbierať po celej krajine Uhorskej. Stavbu prevzal bystrický staviteľ Adolf Holesch. V novembri roku 1871 sa začal stavať kríž na vežu, pri ktorej sa do ružice uložili pamätné mince a pamätná listina pre budúcnosť. O dva roky neskôr sa podpísala zmluva s banskobystrickým organárom Matejom Vávrom na zhotovenie 12 registrového organu s pedálom. Autorom oltárneho obrazu s tematikou Posolstva Krista Pána, je maliar Klemens z Banskej Bystrice a kazateľnicu zhotovil tunajší stolár Ľudovít Polóny. Chrám bol slávnostne vysvätený v roku 1874. V roku 2007 si tunajší evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania pripomenul 450 rokov od svojho vzniku a v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii boli odvysielané služby Božie z evanjelického kostola v Slovenskej Ľupči.

Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej trojice

Terajší rímsko-katolícky kostol dal v roku 1330 postaviť Župan Donč pre obec Zvolenská Ľupča, čo bol pôvodný názov Slovenskej Ľupče v minulosti. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba. Dvoma bočnými loďami ho v štýle gotiky rozšíril v roku 1582 Teodor Rubigall. Celý chrám obnovil v roku 1615 Gašpar Tribel, majiteľ Hradu Ľupča, ktorý dal za hlavný oltár postaviť aj svoju rodinnú hrobku, kde odpočíva s celou svojou rodinou. Odpočívajú tu okrem neho Imrich Arvay, veliteľ zámku Eliáš Sály, krásna barónka Apolka Laurincová a jej matka Sára Rubigallová, Dóciovci, viacerí Fabriciusovci a mnohí poprední občania a farári. Tento kostol bol takmer dve storočia s malými prestávkami evanjelický. Prvým duchovným správcom v predreformačnom období sa stal v roku 1672 farár menom Ledislaides a odvtedy sa v ňom vystriedali desiatky duchovných správcov. Autorom poslednej maliarskej výzdoby tohto kostola z roku 1945 je akademický maliar Edmund Massány z Nitry, ktorý svoj život zasvätil umeniu, záchrane a obnove umeleckých hodnôt v oblasti reštaurovania nielen na Slovensku, ale i v Čechách a Sliezku. Túto obnovu kostola požehnal v tom istom roku banskobystrický biskup monsinor Andrej Škrábik, ktorý sa pre svoj kresťanský a ľudský postoj pri pomoci na záchranu ľudí pred smrťou počas druhej svetovej vojny stal terčom neskoršej proticirkevnej propagandy.

Morový stĺp

Zlé časy pre Ľupču boli roky keď zúril mor. V roku1679 naň zomrelo až 700 ľudí. Spomienku na kruté časy v podobe morového stĺpu nainštalovali v druhej polovici 18. Storočia. Umiestnili ho na námestí. Ľupčania morový stĺp začali volať Trojica alebo Štátula. V roku 1976 došlo k jeho demontáži, pretože sa vplyvom poveternostných podmienok a blízkosti cesty, ktorá bola v tom čase hlavnou cestou pre ťah Banská Bystrica – Brezno, začal rozpadávať. Začali sa realizovať záchranné práce. Originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči sa dnes nachádzajú na dolnom nádvorí Hradu Ľupča. Kópiu morového stĺpu umiestnili pri rímskokatolíckom kostole na nároží ulíc Hronskej a Lichardovej. Ľupčiansky morový stĺp je zaujímavý bohatou plastickou výzdobou. Okrem mariánskej sochy je na ňom osem figurálnych plastík: päť anjelov a traja archanjeli (Gabriel, Michal a Rafael).

Rímskokatolícka fara – pôsobisko Jozefa Murgaša

V tunajšej rímskokatolíckej fare žil Jozef Murgaš – slávny slovenský vynálezca a priekopník bezdrôtovej telekomunikácie, ktorého uznáva celý svet. V Slovenskej Ľupči pôsobil v rokoch 1893-1894 ako rímskokatolícky kaplán. Ako prvý na svete uskutočnil diaľkový prenos hovoreného slova. Svojimi patentmi si Jozef Murgaš získal uznanie odbornej a laickej verejnosti aj za oceánom. Umrel v americkej Pensylvánii.